Montessori v praxi

Využitie princípov pedagogiky Márie Montessori v liečebnopedagogickej praxi
Mária Heveriová

Článok v skratke popisuje objavy a princípy pedagogiky Márie Montessori a ich využitie v praxi. Pohľad Márie Montessori na dieťa, objavenie senzorických fáz, slobodnej voľby, polarizácie pozornosti a vplyv pripraveného prostredia zmenil smerovanie pedagogiky. Systém pomôcok, ktorý navrhla, pomáha obohacujúcim spôsobom previesť dieťa predškolským vekom. 

Mária Montessori svojím prístupom k dieťaťu predbehla dobu a jej prístup je aktuálny aj v súčasnosti. Ako prvá vyjadrila myšlienku pozorovať dieťa, premýšľať o ňom, rozumieť jeho správaniu a spôsobe ako funguje. Zdorazňovala potrebu najprv dieťa pozorovať, premýšľať o ňom, pochopiť a porozumieť mu, „vyladiť“ sa na neho a jeho záujmy a tak sa stať vnímavo prítomný. A to sú najlepšie základy ako s dieťaťom vytvoriť dobrý a pevný vzťah. 

Dala dieťaťu hodnotu, úctu a opísala jeho „vrodenú“ schopnosť rozvíjať sa. Zaviedla pojem – absorbujúca myseľ – s ktorou sa dieťa rodí a nasáva všetko z okolia. Vďaka tomu nám zvedomila, aké je potrebné si uvedomovať komu a čomu naše deti vystavíme, pretože rané skúsenosti v nás ostávajú a pokladáme ich za normu.

Objavila senzitívne obdobia, v ktorých je dieťa najviac otvorené naučiť sa niečo nové a zároveň rešpektovala individuálne tempo dieťaťa. Využila schopnosť dieťaťa pozorovať a napodobnovať svet dospelých. Na tom postavila spôsob výuky. Silu skupinovej dynamiky a vzor použila ako hybnú silu pre rozvoj dieťaťa. Podporovala rast vnútornej motivácie, aby dieťa pracovala pre činnost samú a nie pre pochvalu dospelého. Jej cieľom bolo vychovať samostatné a sebavedomé dieťa (dieťa, ktoré má odvahu skúšať nové veci, prekonávať prekážky, zvládať veci samostatne). To sa odráža v spôsobe výučby: rešpektujúci prístup k dieťaťu, pripravené prostredie, možnosť voľby a kontrola chýb, ktoré sú zabudované v pomôckach.

Vypracovala systém pomôcok, ktorý je pre dieťa príťažlivý, navzájom poprepájaný, rozvíja viaceré oblasti vývinu a postupne vedie od konkrétneho ku abstraktnému. Výsledkom tohto jej pozorovania je adresný prístup k dieťaťu a jeho nasledovanie. Svoje pozorovanie a výsledky zhrnula do princípov a rozvinula do fungujúceho celku.

Princípy Montessori pedagogiky by sa dali zhrnúť do nasledujúcich bodov (Zelinková, 1997, s. 17-18; Kozelková, 2010, s. 64-69):

Dieťa je tvorcom seba samého. Dieťa má samo rozhodujúci vplyv na svoj vývin. Vyvíja sa v kontakte s dospelým, čerpá z neho podnety, ovplyvňujú ho ľudia v okolí, ale i napriek tomu samo určuje ktoré podnety a akým spôsobom ho ovplyvnia.

Pomôž mi aby som to dokázal sám. Úlohou dospelých nie je formovať dieťa, odstraňovať mu prekážky a manipulovať ho. Má urobiť pre neho všetko, aby ono samo, vlastnými silami a tempom získalo nové vedomosti a schopnosti. Celá oblasť praktického života je zameraná na činnosti, ktoré dieťa prirodzene vidí v rodine a následne vykonáva podľa vývinovej psychológie- prekladanie predmetov, vyberanie a umiestňovanie, (presýpanie, prelievanie, štipcovanie, žmýkanie), nácvik jedenia (lyžičkovanie) a nácvik  sebaobslužných aktivít – obliekanie – rôzne druhy zapínania a triedenie. Postupne  ako sa dieťa odpútava od matky a prichádza do kontaktu s rôznymi predmetmi – pridáva starostlivosť o prostredia (umývanie stola, utieranie prachu, leštenie rôznych predmetov) a pri kontakte s ďalšími ľuďmi zavádza lekcie slušného  správanie.

Ruka je nástrojom ducha. Práca rukou je základom pre pochopenie veci a javov, rozvoj myslenia a reči. Pri získavaní nových poznatkov je potrebné vychádzať z konkrétneho poznania manipulácie s predmetom (pomôckami) až po matematické operácie v mysli, z konkrétneho myslenia postupne prechádza na myslenie abstraktné (v matematike prechádza z konkrétneho zlatého materiálu postupne na počítanie spamäti).

Rešpektovanie senzitívnych období. V senzitívnom období je dieťa obzvlášť citlivé a pripravené na získavanie určitých schopností. Ak nie je využité, citlivosť mizne. Vďaka zmiešanej triede má dieťa možnosť vidieť mnohé aktivity akoby v predstihu, môže ich pozorovať a keď príde čas vlastnoručne vyskúšať.

Slobodná voľba práce. Dieťa samo rozhoduje čo bude robiť, s kým bude pracovať a ako dlho. Príprava optimálneho prostredia a pomôcok je úlohou pedagóga. Sloboda neznamená, že si dieťa robí čo chce.  Princíp slobodnej voľby zohľadňuje vznik senzitívnych období, počas ktorých sa rozvíjajú určité schopnosti dieťaťa.

Pripravené prostredie. Prostredie dieťaťa je potrebné usporiadať tak, aby umožňovalo osvojenie nových poznatkov bez vonkajšej pomoci. To sa týka pracovného miesta, pomôcok a predmetov. Dieťa by malo kroky k riešeniu robiť bez pomoci dospelého. Podľa M. Montessori je vývin dieťaťa výrazne ovplyvnený prostredím, v ktorom žije. Dieťa si svojou tvorivou energiou a pomocou pôsobenia vonkajšieho sveta buduje vlastný duševný svet. Prostredie poskytuje „materiál“ a dáva priestor k získavaniu skúsenosti. Pripravené prostredie zároveň vytvára bezpečná priestor: kopíruje vývin dieťaťa, je systematické, zrozumiteľné a v určitom zmysle „nemenné“.

Hlavnou úlohou pedagóga/terapeuta je príprava prostredia, ktoré tvorí dostatočnú ponuku potrebnú pre senzitívne obdobie dieťaťa, také ktoré povzbudzuje dieťa k aktivite a zároveň  sa dieťa dokáže koncentrovať.

Pri príprave prostredia je dôležité rešpektovať senzitívne periódy vývoja. Usporiadanie prostredia by malo v primeranej miere predbiehať vývoj. Je dôležité, aby predmety, ktoré dieťa obklopujú podporovali proces učenia.

• Vonkajšie prostredie nesmie svojím usporiadaním pôsobiť chaoticky, predovšetkým pre malé deti, pretože príliš veľa predmetov sťažuje orientáciu. Všetky úlohy je potrebné pripraviť tak, aby ich dieťa mohlo splniť samo a aby vedelo nájsť riešenie. Nie je potom nutné vysvetľovanie a dieťa môže dôjsť ku riešeniu samostatne.
  
• Prostredie má byť bohaté na podnety. Podnety majú povzbudzovať zvedavosť, záujem a aktivitu dieťaťa. Aktivita má vychádzať od dieťaťa. Dieťa svet potrebuje objavovať vlastným tempom. Prostredie je vtedy optimálne ak podnecuje samostatné voľbu. Dieťa má voľnosť a je schopné spontánnej práce. Dospelý je sprostredkovateľ medzi dieťaťom a prostredím. Pomáha voliť pomôcky a chápať ich zmysel.
  
• Pomôcky majú byť v súlade s vekom dieťaťa. Týka množstva, veľkosti a váhy. Dieťa by tak malo byť schopné pomôcku si vybrať, manipulovať s ňou a prenášať ju. Nové – chápe vďaka vlastnej aktivite. Prostredie má tak skôr objavujúci a podnecujúci charakter.

Mária Montessori kládla na pedagóga/terapeuta špecifické požiadavky. Pedagóg/terapeut musí vytvoriť dopredu pripravené prostredie a starať sa o neho. Musí sám ovládať využívanie pomôcok a vedieť sprostredkovať deťom ich používanie. Mal by deti neustále pozorovať a pomáhať im – ak je o pomoc požiadaný. Dieťa musí cítiť, že sa na jeho pomoc môže stále spoľahnúť. Je dôležité, aby pedagóg/terapeut rozumel dieťaťu, rozmýšľal o ňom, rozumel na akej vývinovej úrovni sa dieťa nachádza, aby tak v prípade neochoty spolupracovať porozumel príčinám. V prípade detí so špeciálnymi potrebami je dôležité, aby rozpoznal kanály, ktorými dieťa vníma a rozumie svetu.

Mária Montessori používala pri výučbe vlastné pomôcky, ktoré vypracovala na základe poznatkov J. Itarda a E. Seguina a vychádzala z vlastnej skúsenosti. Pri práci s materiálom je predovšetkým dôležité zapojenie zmyslov a pohybu dieťaťa. Súčasťou všetkých cvičení je pohyb a činnosť ruky. Pri práci s materiálom je predovšetkým dôležité zapojenie zmyslov  a pohybu dieťaťa. Systematické usporiadanie materiálu podľa náročnosti umožňuje predkladať deťom pomôcky, ktoré zodpovedajú ich „zóne proximálneho vývinu“, ktorá okrem aktuálnej schopnosti dieťaťa vypovedá zároveň o tom čoho je dieťa schopné.

Pri práci s materiálom uvádzame nasledujúce výhody:

• materiály sú usporiadané v logickej následnosti
• materiály z oblasti tzv. praktický život – sú zrozumiteľné a príťažlivé, zlepšujú pozornosť a koncentráciu
• materiály z oblasti zmyslové vnímanie –  umožnia zapojiť všetky zmysly na este za poznaním
• navzájom na seba nadväzujú, využívajú naučenú skúsenosť na to, aby sa naučili niečo ďalšie (napr. červeno-modré tyče nadväzujú na červené tyče)
• rozvíjajú sociálny vývin (každá pomôcka sa v triede vyskytuje iba raz a tak je potrebné čakať, alebo spolupracovať, deliť)
• podporujú rozvoj osobnosti – koncentrácia, pozornosť, vytrvalosť, sebaovládanie, sebadôvera, samostatnosť (systém kontroly chýb to podporuje), vnútorná istota – buduje vôľu, motiváciu a vytrvalosť, sebaovládanie, trpezlivosť
• rozvoj psychických procesov – stimuluje všetky zmysly a umožňuje prežiť zhmotnenú abstrakciu, podporujú vizuomotoriku, logickú postupnosť, zrakové vnímanie, vizuomotoriku, sluchové vnímanie, pamäť, dejovú postupnosť, slovnú zásobu,  matematické predstavy (modré tvary – geometria, komody, binomické a trinomické kocky, geometrické tvary), podporujú vývin trojprstového úchopu (valčeky, komody – držiaky), rozvoj abstraktného myslenia (vrecúška, matematika), priestorovej orientácie
• podporuje psychomotorický vývin
• materiál rozvíja estetické vnímanie a zmysel pre krásu
• pochádza z kultúry dieťaťa
• má v sebe zameranú kontrou chýb, ktorá núti dieťa k rozumovej úvahe

Montessori pedagogika pozitívne vplýva na vývin dieťaťa a pomáha mu uchopiť a pochopiť svet. Vedie k samostatnosti, k zodpovednosti, učí ho svet pozorovať, analyzovať a chrániť. Rozvíja všetky oblasti psychomotorického vývinu prirodzeným spôsobom.

Mgr. Mária Heveriová, liečebný pedagog

Ambulancia liečebnej pedagogiky, Košice
Terapeutické centrum EPIMELEIA

Zdroje:

1. ATKINSON, Rita. L. a i. 2003. Psychologie. 2. akt. vyd. Praha : Portál, 2003.
2. BRIERLEY, J. 1996. 7 prvních let života rozhoduje. Praha: Portál, 1996.
3. Helmingová, H. 1996. Pedagogika M. Montessoriovej. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo,1996.
4. Helmingová, Helene. 1992. Pedagogika M. Montessoriovej. Bratislava : SPN, 1992.
5. Horňáková, Marta. 2007. Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie. Bratislava: 2007.
6. Horňáková, Marta. 2010, Mária Montessoriová a súčasná liečebná pedagogika. In M. Mendíková (Ed.) Rodina – subjekt odbornej starostlivosti pomáhajúcich profesií. Kreativita v pomáhaní. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Bratislava: UK, 2010.
7. Horňáková, Marta. 2007. Mozog ako partner v liečebnej výchove , revue liečebnej pedagogiky, 1/
8. Kozelková, Mária. Montessori terapia pre deti s ochorením nervového a pohybového ústrojenstva. Materiál z prednášky.
9. Kozelková, Mária. 2010, Poruchy vyšších zrakových funkcii u detí s detskou mozgovou obrnou a možnosti Montessori terapie pri ich stimulácii. Trnava, Dizertačná práca
10. Rýdl, Karel. 1999. Principy a pojmy pedagogiky podle Marie Montessori (učební pomůcka pro veřejnost). Praha : Nakladatelství Public History, 1999.
11. Žitňanová veronika. 2007. Materiál v pedagogike Márie Montessori. Seminárna práca. Trnava: FF Trnavskej univerzity, 2007. 9. s.
12. Zelinková, Olga. 1997. Pomoz mi, abych to dokázal. Pedagogika Marie Montessoriové a její metody dnes. Praha : Portál, 1997.